Sťahovanie sa alias šialené cestovanie
A potom to prišlo...sťahovanie sa... ja som mala tých svojich pár švestiek zbalených za chvíľočku, veď čo to je peliešok, pár kostičiek a hračiek, no nie? Ale tým mojim dvojnožcom to trvalo, kým zbalili svoje haraburdy...a kým to naskladali do tej škatule na štyroch kolesách...hmm...ja som medzitým veselo pobiehala dookola, poctivo som sa plietla pod nohy, dokonca som im dvakrát ušla – veď nech vedia, že majú psa, nie?
Keď konečne všetko teda naložili, naložili aj mňa...bola som taká malinká, že som sa v pohode zmestila k Ivankiným nohám, tak mi tam dali mäkučkú deku a ja som krásne zaspinkala...jediné čo sa mi nepáčilo, bolo to, že ma budili každé dve hodiny, vraj aby som sa vycikala...ja tých ľudí nechápem, prečo ma nútia cikať, keď mne sa chce spať! Ale vždy mi dali aj niečo dobré na papanie, takže som sa až tak veľmi nesťažovala...no potom tvrdili, že sme išli nejakých 16 hodín, ale mne to prišlo ako chvíľka, dobre som si schrupla a boli sme v Bratislave. Tam býval kedysi môj pániček Lukáško....hmmm, veľké mesto, veľa ľudí, áut a vôbec všetkého...no prišli sme v noci, ale keďže som bola vybúvaná, spať sa mi teda nechcelo...a na moju veľkú radosť som zistila, že v tej Bratislave mám kamoša na hranie – volá sa Matúško a je s ním strašná sranda...má super ruky na ožužlávanie, hryzkanie, trhanie a vôbec všetky tie zábavné veci...spoznala som aj maminku Inku, páčila sa mi moc, hlavne keď ma nezbila, keď som jej ocikala nový koberec v spálni....mne to bolo ľúto, ale kto mal vedieť, že ani tam nemôžem cikať??? Musia mi dať nabudúce zoznam pravidiel, lebo z toho by sa jeden pes zbláznil... V každom prípade Bratislavu hodnotím pozitívne a už sa teším, keď tam zasa pôjdeme, teraz som o 10 kíl väčšia, takže Matúška možno dostanem aj na lopatky, no vyskúšam to určite.
Z Bratislavy sme sa vybrali do Rajeckých Teplíc, tam zasa bývala Ivanka...tam sa mi tiež páčilo, síce tam bol taký pištiaci dvojnožec, vraj nejaká Maťka – Ivankina švagriná (nikto mi ale nevysvetlil čo to je, švagriná. No nevadí, proste patrí do rodiny!) Tá kričala že sa ma bojí a zatvárala sa predo mnou do izby!! No chápete to? Veď ja by som ju iba očuchala, pooblizovala, možno trošku pohrýzla, povyskakovala, ocikala, ale nič viac, fakt!!! No tak ale musela som sa zmieriť s tým, že ona sa so mnou hrať nebude. Ale boli tam aj iní dvojnožci a tí sa so mnou hrali. Najviac sa mi páčila mamina Janka – náhle zistila, že v chladničke je veľa jedla, ktoré sa určite na druhý deň pokazí a musí sa okamžite spotrebovať. Jasné že som bola prvá na rade. Vyskúšala som mäsko na šampiónoch, rezne obaľované, na prírodno, ale potom prišla Ivanka a vraj že mi toho nemôže toľko dávať a mrmlala čosi o granuliach a podobné nezmysly...našťastie mamina Janka iba prikývla, pomyslela si svoje a pri najbližšej príležitosti som dostala zasa mňamku...ach ako ju ľúbim...
Všetko ma to ale straaašne zmohlo a z posledných síl som sa doplazila do Jankinej postieľky a tam som zaspinkala...nemala to srdce vyhodiť ma. Ivanka zasa čosi brblala, že v posteli spať nemôžem, ale kto by ju stále počúval, no nie? Maminka vie všetko aj tak najlepšie.